知遇 [zhī yù]
1 相知才识,优遇启用。
例 知遇之恩。
英 have found a patron or superior appreciative of one’s ability;
1 赏识;优待。
2 相交;相识。
3 知心好友。
1 受人赏识而被优待或重用。
词语词性
词语组合
词语首拼